VYUŽITIE PRVKOV ARTETERAPIE V ŠPECIÁLNEJ TRIEDE

        

     V základnej škole so špeciálnymi triedami pracujem tri roky. Je to práca nesmierne ťažká a namáhavá, vyžadujúca veľa psychických síl. Učiteľ sa tu denne stretáva so žiakmi z málopodnetného, extrémne nevhodného sociálneho prostredia. 

    V triede mám 11 žiakov. Takmer u každého je diagnostikovaná mentálna retardácia rôzneho stupňa a taktiež poruchy správania. Jedná sa  najmä o záškoláctvo, drobné krádeže, agresívne správanie, verbálne aj fyzické útoky medzi žiakmi, impulzívne správanie, lož, vzdor a v neposlednom rade aj závislosť od návykových látok.

     Keďže v tomto školskom roku ukončím štúdium etopédie, téma mojej záverečnej práce znela: Možnosti využitia prvkov arteterapie pri eliminácii porúch správania.

 

Čo je arteterapia?

           

     Pojem arteterapia vychádza zo spojenia dvoch starovekých antických pojmov: z latinského slova art, artis, čo znamená umenie a z gréckeho slova therapón, čo v pôvodnom zmysle slova predstavovalo služobníka, sprievodcu a ošetrovateľa bohov. V anglickom jazyku sa pojem art používa v súvislosti s výtvarným prejavom a v súčasnosti sa termín arteterapia užíva predovšetkým pre výtvarnú stránku expresivity.

     Možnosti využitia arteterapie sú naozaj široké. Využíva sa pri práci s klientmi, ktorí sa ťažko slovne vyjadrujú, u ľudí trpiacimi rôznymi psychózami, detí, dospievajúcich, mentálne postihnutých a starších ľudí, ponúka možnosti tvorivej činnosti.

Arteterapia sa využíva aj pri emočne labilných klientoch, napomáha zmierniť pocity úzkosti, vedie k úľave pri depresii. Niektorí autori (Dostálová, Slavík) odporúčajú využívať arteterapeutické metódy v školskej praxi ako preventívnu výchovu. Zmysel vstupu arteterapie do výchovy vidia v kultivácii emocionálnej a hodnotovej sféry detského vnútorného sveta.

 

Ukážky výtvarných činností a techník

           

     Ponúkané ukážky arteterapeutických činností som realizovala so skupinou žiakov druhého ročníka (6 chlapcov, 4 dievčatá) na hodinách výtvarnej výchovy a pracovného vyučovania.

     Pri jednotlivých cvičeniach sme zvyčajne používali postup, ktorý uvádza J. Campbell.

 

1. zahájenie a rozohrievacie cvičenia

2. hlavná činnosť

3. diskusia a spätná väzba

4. zakončenie a záver

 

Jednotlivé aktivity sú zoradené podľa témy, ktorá sa nimi zvyčajne prelínala a určitým spôsobom na seba nadväzovali.

Zoradili sme ich do tém s týmito názvami:

1. Zimné radovánky

2. Môj snehuliačik

3. Modelujem snehuliaka

4. Medovníkový domček

5. Dom, v ktorom by som chcel bývať

6. Modelujeme zlosť

7. Obliekame medvedíka

8. Košeľa pre otca medveďa

9. Koláž z kúskov novinového papiera

10. Škvrny z tušu

11. Portrét mamičky

12. Kreslenie na hudbu

 

Realizácia aktivity č.8

Motivácia: Rozhovor o poslednej činnosti

Deti spomínate si, ako sme naposledy obliekali medvedíkov? A viete, že novú košeľu by potreboval aj otec medveď? Mamka medvedica veľmi dobre varí a do svojej sa už ledva vmestí. A okrem toho, celá medvedia rodinka sa chystá na svadbu. My poznáme aj pesničku Medveďku, daj labku. Tak si ju môžeme zaspievať skôr, ako sa pustíme do výroby košele pre otca medveďa.

 

     Medveďku, daj labku,

     pôjdeme na svadbu.

     Medvedica ráno vstala,

     a macka si vychystala.

     Medveďku, daj labku,

     pôjdeme na svadbu.

 

Postup:

 Keď sme dospievali, bolo deťom vysvetlené ako budú pri výrobe košele postupovať. Pri tejto aktivite sedeli v kruhu ako zvyčajne. Celá skupina dostala jeden kus baliaceho papiera s predkreslenou košeľou. Ich úlohou bolo prejsť jednou farbou po obryse košele a vyzdobiť ju technikou otláčania rúk.

Záver:  

Táto aktivita deti zaujala už tým, že si mohli maľovať po vlastných dlaniach. Samotné otláčanie pre nich tiež malo svoje čaro. Navzájom spolupracovali, radili sa akú farbu ešte použiť a kam umiestniť ďalšie odtlačky. Vyskytlo sa len niekoľko technických problémov, keď sa vyliala voda z nádobiek a pri samotnom upratovaní triedy.

 

     Tieto výtvarné aktivity mali u detí od začiatku veľký úspech. Už samotná príprava pracovných miest- spájanie lavíc znamenalo pre deti akýsi rituál, po ktorom napäto očakávali, čo bude nasledovať. Všetky arteterapeutické aktivity prebiehali v pokojnej atmosfére, bez verbálnych alebo fyzických útokov. Do našej triedy vniesli mnohé pozitíva. Deti sa naučili navzájom lepšie komunikovať, pomáhať si, poprosiť, poďakovať. Najväčšou odmenou pre nich boli vzniknuté práce, ktoré vytvárali buď individuálne alebo skupinovo.            

     Touto prácou by som chcela  poukázať na to, že aj tieto deti dokážu pod vedením nadšených pedagógov úžasné veci. ak sú pozitívne motivované, povzbudzované a chválené. Pretože nestačí, aby sme deti mali radi. My im musíme aj rozumieť.

           

 

                                                                                       Mgr. Mária Ondíková

Viac fotografií nájdete vo fotoalbume!